História obce

Obec vznikla v 1. pol. 15. st. na území panstva Kamenica. Sídlisko vybudovali usadlíci so šoltýsom podľa zákupného práva. V 50. rokoch 15. st. sa v Kyjove občas zdržiaval Jiskrovsko—bratrícky kapitán Ján z Tvorkova. Z toho je zrejmé, že sídlisko jestvovalo aj pred polovicou 15. st. V desiatkovom súpise z r. 1538 je uvedená ako rusínska obec. V latinských písomnostiach z 15.-16. st sa vyskytuje pod názvom Kyo. Je to maďarizovaná podoba pôvodného názvu Kyjov. V 15.-16. st. bola majetkovou súčasťou panstva Kamenica. V r. 1600 sídlisko pozostávalo z 26 obývaných poddanských domov a domu šoltýsa. Koncom 16. st. bola stredne veľkou dedinou s výlučne poddanským obyvateľstvom, ktorého časť bola roľnícka a časť valaská slovenského a rusínskeho pôvodu. R. 1787 mala obec 63 , a r. 1828 95 domov Do 20. st. tu mali majetky Bornemisovci a Dežofiovci. V 2. pol. 19. st. obec postihlo masové vysťahovalectvo. Po r. 1918 sa obyvatelia zaoberali poľnohospodárstvom, chovom dobytka, sezónne prácou v lesoch a pálením dreveného uhlia. V r. 1919 došlo v obci k vzbure občanov proti rekvirácii. V r. 1941 vypukla v obci epidémia brušného týfu, ktorá si vyžiadala 33 obetí. Počas 2. svetovej vojny v okolí obce pôsobili viaceré partizánske skupiny, ktorým obyvateľstvo poskytovalo všestrannú pomoc. 1. 1.1945 obec obkľúčilo nemecké vojsko, zhromaždilo všetkých občanov pred krčmou a chcelo všetkých postrieľať .
Staré a inojazyčné názvy obce:
1477 Kyo,
1773 Kijov, Kijó, Kijow,
1786 Kijo,
1808 Kijó, Kió, Kyow,
1863 Kijó, Kió.
1920 Kyjov, maď Kijó